pusatova (my) ana storry:-D

3. července 2008 v 20:37 | pusate |  príbehy:-)
cawte všetci,ktorí ste pro ana,ako ja. mám 17rokov a už 3roky mám ppp. ako 14-ročná som bola buchta: mala som 45kg na 150cm...fúúúúúúúúj,tak som si zaumienila, že schudnem: skúšala som kadečo-hladovky,pilule na chudnutie,zázračné kúry=strata času a peňazí. tak som po návrate z dovolenky úplne zmenila svoj lifestyle. začala som rátať kalorie,cvičiť a postupne som svoj denný príjem znížila na 500Kcal. fungovalo to- za 3 mesiace som schudla 10kg,už ma ani nespoznávali-mala som 35kg,bola som spokojná,ale v pasci:ak budem viac jesť =jojoefekt/ak budem pokračovať,budem dál chudnúť a skončím v nemocnici a to sa aj stalo-za dalše 3mesiace som mala iba 29kg a odpadla som. naši ma nasilu vzali k psychošovi,nechcela som ísť na liečenie tak som začala jesť. no stále som mala bolesti a krče v bruchu z jedla,tak volali 112 a odviezli ma na pohotovosť,zistili mi žlčové kamene-vraj z dlhodobého nedostatku tukov v strave a operovali ma-vybrali mi celý žlčník. po operácii som jedla a za 3mesiace som zas mala tých otrasných 45kg=depresia. cez leto som zas začala sdiétou a cvičením,ale už inak vyváženejšiu aj s tukmi,aby som si zas nezničila zdravie. za 4mesiace som mala opňť svojich krásnych 35kg a rozhodla som sa svoj príjem zvyšovať postupne,aby som nepribrala a do 3mesiacov sa mi podarilo dostať na 1300Kcal/deň čo je normálna strava a nepribrala som ani 1kg! toto obdobie bolo najúžasnejšie,ale naši mi to skazili:zdala som sa im moc chudá a začali ma prepchávať a vyhrážať sa psychošmi,ak odmietnem-vtedy som začala vracať,no raz ma foter načápal a zas ma privliekli k psychošovi a tentokrát som sa liečeniu nevyhla. trčala som v blave na psychiatrii 2mesiace a prepásla som si prímačky na konzervu-chcela som byť herečka,ako môj idol:mary-kate olsen. zas som tam pribrala s nutridrinkmi pri makrostrave na 45kg a ešte ma pustili len na podmienku, že už nebudem chudnúť a že ma budú pravidelne kontrolovať...=depresia.v zime ešte ok,no vlete-diéta a chudnutie a bulímia ,ked kontrolovali,hádky vyhrážky peklo....ale zas som sa dokázala dopracovať k úžasným 36kg,ale na kontrole v blave pasca-bud pribereš doma alebo liečenie.nechcela som vymeškávať gympel, tak doma...už po 3krát som stratila svoju thin postavu a asi mesiac som mala 45kg bola som s nimi zmierená,no zrazu mi váha šla dál vyššie-46...46,5...tak to teda NIE!!!!!!!!!to bolo asi pred 2mi mesiacmi a od vtedy som schudla na 39kg už len 3-4kg dole a znovu budem thin a už si to nenechám vziať.................................................................
ps. posielajte ak chcete svoje ana storries na môj mail pusate kontakt
a ja ich uverejním v rubrike príbehy na mojom blogu...tak ak máte záujem píšte!!! budem rada
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

kolko máš rokov?

menej ako 15 24% (25)
15 17.3% (18)
16 12.5% (13)
17 12.5% (13)
18 10.6% (11)
viac ako 18 23.1% (24)

Komentáře

1 Mia Mia | Web | 3. července 2008 v 22:16 | Reagovat

To je hroznej pribeh ;( 29kg, ten zlucnik... Rekni mi, opravdu ti to stoji za to? :( Dyt mas podvahu, nesmis hubnout. Co kdys to tvoje telo nevydrzi a stane se to nejhorsi... :(( Mohla bys sem dat aj tvoji fotku, ale urcite ses strasne vychrtla. A k tomu proc sem dneska nejedla... bylo to kvuli tomu novoluni, v kalendari bylo ze je dobre drzet pust protoze si prejeme byt zdravy tagze na tom neco bude.

2 Gorgon Gorgon | Web | 4. července 2008 v 10:41 | Reagovat

Hej kolik měříš? Vyrostla si ještě když sis tak zahrávala?

3 pusate pusate | 4. července 2008 v 11:02 | Reagovat

sorry,ale nemôžem sem dať foto,nemám digitálny foťák a neviem ako sa to dáva...ale vychrtlá isto niesom-mám hnusné špeky a privela cm okolo pása na svoju výšku,aby som bola aspoň chudá tak musím vážiť msximálne 35kg.ja sa poznám:-)

4 Gorgon Gorgon | Web | 4. července 2008 v 13:11 | Reagovat

tak ze špeků udělej sval :-) nebudeš ana a budeš v pohodě a rodiče tě nechaj tak :-D jez a cvič :-P

5 Naty Naty | Web | 4. července 2008 v 17:16 | Reagovat

Máš to tu parádní, už sem si tě přidala do přátel, jen mě mrzí že si pro ana, já sem ráda že sem z toho venku a už bych se do toho období nikdy nevrátila.

6 luu luu | 25. ledna 2009 v 20:17 | Reagovat

Zacalo to….. vlastne ani neviem,kedy to zacalo. Bola som jako normalne dieta. Mam 2 starsie sestry,s ktorymi som sa nie vždy zhodla,ale vždy mi pomalali,kde bolo treba. Vždy mali vela priatelov.Naopak ja, uz z nastupom do skoly…sa vseto zmenilo. Vdaka mojej zvlastnej povahe som nikdy nemala vela priatelov.. Na zakladnej skole ma spoluziaci psychicky sikanovali,ani otom nevedeli.Viem,ze som si zato mohla sama,avsak uz som to nemohla zmenit,som v ich ocach definitivne zaskatulkovana.Teraz som na strednej,a zacala som od zaciatku… sama seba som prekvapila tym,aka som komunikatyvna a priatelska. Ale pekne poporiatku,,,nikdy som nemala nejaky stastny život.

Ke som mala asi 13rokov,dostala som sa nějakým spodobím do partie mladych ludi. Nepoznali ma,preto ma ani neskatulkovali. A ja som si s nimi rozumela. Tie priatelstva boli pre mna vsetko Chvilu som bola stredom pozornosti a bolo to uzasne. Postupom casu som sa medzi nich uplne zaradila a bola jedna s nich. Prestali si ma vsimat, vsimali si ma iba,ked sa jedlo o nieco zauimawe… bolo medzi nimi jedno dievca,co sa rezalo. Neodsuzovali ju zato,ale nepacilo sa im to. Najprv som tomu nechapala. Nepamatam si prvy krat,co som sa rezla.viem,ze to nebolo s tym ucelím,ze ok,idem sa reznut a bolo mi fajn. Jednu takuto zkušenost si však pamatam uplne presne. Citila som strasnu samotu,aj kde som bola s nimi…odysla som za hradby,vylezla som na miesto,v hradbách,kde ma nikto nevidel.sadla som si tam,a utapala sa w ziali. Zrazu som tam zbadala sklo.rozbite…

Zrazu som bola cela od krvy…dořezal som sa na piatich miestach na tele.do teraz ta mam jazvy,za ktore sa hanbim… avsak vtedy mi bolo uzasne. Citila som sa,jako keby som lietala. Vsetky moje problémimako keby sa stratili.bol to najkrajsi pocit,aky som kedy zazila. Sedela som tam, a nechala stekat krv po tele. Citila som sa jako keby som krasne umierala. Vyzivala som sa v pocite,vznasania sa ako,prebral ma  ako tak hystericky krik mojho vtedajsieho halana. Sedel při mne a krical na mna.

To bol velky zlom v mojom zivote.  Ten krasny pocit sposobuje hrmon, ktory telo vylucuje ako obranu proti bolesti a jeho ucinki su velmi blizke morfiu. A ze je rovnako navykovi ako ktorakolvek ina droga. Lenze je nebezpecnejsi... Omnoho viac, lebo je priamo v nasom tele, netreba ho kupovat, zhanat. Staci vykonat maly rez, alebo dva a telo uz dokonci zbytok. A tak nasledovalo to co nasledovat muselo… az potom som si uvedomila,ze som na tom zavysla.

Neviem,jako sa mi to podarilo,ale prestala som s tym.zo zaciatku mi to chybalo,ale vydrzala som. Uvedomila som si toztiz,ze je to sice krasny pocit,ale ta blazena chvilka nestoji za to,aby som nu bola cely zimot poznacena…a tak som s tym skoncila…avsak hovori sa,ze tym,ze sa  zbavime zavislosti,nahradi ju ina…to sa stalo aj mne…

Po niekolkych rokoch,som sa zamerala na seba. Vsimla som si,ze som tucna. Jako mozem naist lasku,ked takeho škaredého člověka nebude ccet ani nikto poznat….? Tuto myslienku som zo sebou nesla cely život,ale az v 15tich rokoch som s tym zacala nieco robit. Prislo to nenapadne,a pomaly. Stále via som sa zametávala na svoju postavu. Bola som smutnejsia a smutnejsia.smutok sa menil na hnev a ten sa menil na slzy. Nenavidela som cely vvet. Nenavidel som rodicov za to,ze presli okolo mna,alebo ze na mna rozpravaju.

Zacala som navstebovat pro-ana blogi a to mi davalo silu přemáhat sa… okolie si vsimlo,ze som schudla,ale len minimálně.kazdu noc som isla spat zo zlim pocitom,ze som tucna…

Kupila som si lieky na chudnuti,ktore som este nedobrala,ale citim,ze nemam chut do jedla. Som tomu rada. Avsak vsimam si aj,ze stracam silu. Kruti sa mi hlava,srdce mi bije strasne silno,lahko sa zadycham a je mi stále zima.a toci sa mi hlava.citim sa,akoby som umierala. Viem,ze su to vedlajsie účinky liekov ale ja ich musim dobrat,pretoze chcem byt stihla. Jem každý den,ale nie preto,ze by som mala chut,ale preto,aby som nemala krce od hladu.popritom pijem aj antylipidny caj.

Citim,ako  mi to odobera energiu. Citim,ako sa mi straca chut zit. Az teraz citim,ze toto je zakyslost,s ktorej sama nikdy nevidem. Takto som si to na zaciatku npredstavovala.predstavovala som si to,tak,ze sa budem citit skvelo,cisto a spokojne,ze budem citit,co som dokazala atesit sa s toho. Avsak,pravda je,ze ma nic nebavi,nic sa mi nechce,nemam chut sa s nicoho tesit a citim sa sama,a bezmocna.boim sa,ze uz nikdy nebudem šťastna-viem,ze nebudem,pretoze uz niet cesty spat. Boim sa,ze kde schůdném tych 10 kil,bude sa mi to zdat malo.boim sa,ze aj kde s tym prestanem,dosmrti ma to bude pokusat a ja nikdy nenajdem stastie.

Sedim tu,a a citim obrovska smutok a nechut zit. Citim,jako som sa dostala do vlastněn pasce,ktora ma obera o radost. Vždy ma inspirovali proběhy o dievcatach,zijucich same a ktore to ukrivaju před celim svetom. Avsak teraz,uz viem,jako sa citia a ten pocit by som neprala ani najhorsiemu nepriatelovy. Pocit samoty je totižto hrozny,a ak k nemu pridate este pocit zhnusenia sa svojho tela a strach o vlastnu budoucnost,berie vam to zo zivota.

Sedim tu teraz slaba a z bolestnou v srdci a strachom pisem tento text.viem totiž,ze kde sa postavim zo stolicky zatoci sa mi hlava…. A boim sa,ze ak raz odpadnem,bude to na miste,kde sa na mna bude každý pozírat…

7 xo / fettsack xo / fettsack | Web | 8. října 2013 v 15:41 | Reagovat

[6]: teraz viem o com hovoris,som uplne sama a strasne tlsta,v casoch any som mala aspon tu chudost ale teraz mam jedinu utechu v jedle,ked zerem zabudnem na chvilu na vsetko ale po tom sa citim este horsie a tucnejsie:/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.